Založ si blog

C4- Ignorácia nákladov vynaložených na výchovu a vzdelávanie

Obsah predchádzajúceho príspevku: „C3- Porovnanie štátu a podnikateľskej firmy  na príklade bezpečnostnej agentúry“. Štát je podnikateľský subjekt a náklady, ktoré vynaloží , by sa mali spravodlivo kompenzovať zo zisku, ktorý je pomocou týchto nákladov dosiahnutý.

 ——————————————————————————————————————

Ekonomicky bohatšie krajiny Európy, do ktorých občania novopristúpených členských štátoch EU odchádzajú za prácou, neberú vôbec do úvahy, že príprava týchto zahraničných pracovníkov stála štátne rozpočty ich rodných krajín nemalé finančné prostriedky.

Napr. len minimálne náklady na prípravu mladého občana na zapojenie sa do pracovného procesu do jeho 18. roku, teda náklady vynaložené počas dlhodobého procesu výchovy a vzdelávania tohto mladého človeka do jeho 18. roku, predstavujú na Slovensku hodnotu 82 000 eur [1].

Avšak v prípade odborníka s vysokoškolským vzdelaním je to značne vyššia suma, napr. náklady vynaložené na prípravu lekára dosahujú minimálnu hodnotu 128 000 eur [1].

 

Táto príprava stála nemalé peniaze spoluobčanov týchto pracovníkov.

Peniaze tých spoluobčanov, ktorí majú niekoľkokrát nižšie mzdy v porovnaní so mzdami  pracovníkov v západných krajinách vykonávajúcich porovnateľnú prácu, len za lepších mzdových  a pracovných podmienok.

 

Napr. zoberme si takých lekárov z novopristúpených členských krajín, z ktorých mnohí po ukončení štúdií odchádzajú za prácou do zahraničia.

Na štúdia týchto lekárov sa skladali aj tí ich spoluobčania, ktorí si sami nemôžu zo svojich skromných zárobkov dovoliť primeranú zdravotnú starostlivosť na potrebnej úrovni.

Tí, ktorí nemajú potrebné financie na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti v požadovanej úrovni pre seba, pre svoje deti, rodičov, partnerov, či pre svojich najbližších, a ktorí sami častokrát zbytočne zomierajú z dôvodu nedostatočnej „bezplatnej“ lekárskej starostlivosti.

Z toho dôvodu, že kvalitnejšiu „bezplatnú“ lekársku starostlivosť si jednoducho zo svojich úbohých platov nemôžu dovoliť. A nemuseli by zomrieť.

 

Tí, ekonomickou situáciou najviac postihnutí, z hospodársky chudobnejších členských krajín EU, zachraňujú svojimi finančnými príspevkami aj zdravie tých najbohatších a najvýznamnejších občanov z ekonomicky bohatších členských krajín EU, ale im samotným už na vlastnú záchranu nezostávajú prostriedky.

 

Keď bohatí pomáhajú chudobným, tak je to charita.

A ako sa nazýva skutočnosť, keď chudobní zachraňujú a dotujú bohatých?

Keď im zachraňujú finančnými príspevkami zo svojich viac než nízkych platov ich zdravie, ich životy.

Keď im prispievajú na vyššiu životnú úroveň. Stále a neustále, už dlhých sedemnásť rokov. Na svoj úkor. Na úkor svojich detí, na úkor svojich rodín. Uťahovaním svojho opasku. Vybíjaním ďaľších dierok.

 

Nie, to v žiadnom prípade nie je výčitka lekárom z našich novopristúpených členských krajín EU pracujúcim v zahraničí, ktorí si len robia svoju prácu, ktorí prinavracajú zdravie tým, ktorí to potrebujú, a ktorí zo svojich rodných krajín odišli kvôli neutešeným podmienkam na výkon svojej práce.

Je to problém, o ktorom je ticho, problém , ktorý nikto v EU – aspoň to tak vypadá – nemá záujem riešiť.

To, že sa do riešenia tohto problému nejak nehrnú predstavitelia občanov v starších, ekonomicky bohatších členských krajinách, to by sa dalo ešte pochopiť. Predsa si nik nebude zarezávať sliepku znášajúcu zlaté vajcia.

 

Ale je čudné, že sa proti tejto neokoloniálnej metóde vykorisťovania neozýva nikto z tých, ktorí zastupujú na rôznych úrovňach občanov v našich novopristúpených členských krajinách.

Je čudné, že sa neozýva nikto z volených predstaviteľov našich občanov.

A ešte čudnejšie je, že sa o tom nezmieňuje nikto, kto zastupuje občanov našich novopristúpených členských krajín v Europarlamente. Naši europoslanci. Žeby o tom nevedeli …? Či skôr nechcú vedieť.

 

Ten problém je ako nejaká nákazlivá choroba, s ktorou sa každý bojí prísť do styku, aby sa ňou nenakazil.

Lenže, ak sa budeme báť, a nikto sa do toho nepustí, navzdory hroziacemu nebezpečenstvu nákazy, tak sa bude choroba ďalej rozširovať a bude postupne devastovať ekonomiky jednotlivých novopristúpených členských krajín.

Najprv ovládne tie najslabšie, tie skončia prvé, a potom aj tie ďaľšie, silnejšie.

Prvý predsa zomiera ten najslabší.

 

Toto absolútne nie je výčitka väčšine občanov tých krajín Západnej Európy, ktoré z neriešenia problému zamestnávania bezplatne získanej lacnej pracovnej sily z iných krajín ťažia.

Nie, to nie je výčitka týmto občanom starších členských krajín EU, občanom, ktorí za tento problém, zaťažujúci a devastujúci ekonomiky novopristúpených členských štátov, nemôžu, a ani si ho neuvedomujú,  pretože ich rodné krajiny – ekonomicky bohatšie krajiny Západnej Európy – nie sú vôbec postihnuté týmto devastačným procesom odčerpávania pracovnej sily v takej miere, ako ich susedia na východe.

A čo oko nevidí, srdce predsa nebolí.

 

To, že si tento problém – problém bezplatného odčerpávania pracovnej sily z novopristúpených členských štátov – neuvedomujú bežní občania krajín, ktoré sú cieľom tejto pracovnej sily, je vidieť aj z toho, že občania v našich novopristúpených členských krajinách si tiež neuvedomujú, že vlastne my tiež patríme k tým, ktorí bezplatne odčerpávajú pracovníkov z Ukrajiny, Rumunska či Srbska, teda patríme k tým, ktorí odčerpávajú pracovníkov z krajín, kde sú podstatne nižšie priemerné mzdy než v našich krajinách.

 

Naši občania si neuvedomujú – berie sa to ako prirodzené – ale tí pracovníci, ktorí k nám prišli z týchto ekonomicky slabších krajín, boli predsa tiež vychovávaní a vzdelávaní na náklady svojich rodičov a svojej rodnej krajiny, a tieto náklady by sa im teda mali kompenzovať zo ziskov, ktoré generuje ich práca. Či už sú tieto zisky generované v ich rodnej krajine, alebo vznikajú v zahraničnej krajine.

Proste, náklady vynaložené na prípravu týchto zahraničných občanov v ich rodných krajinách, by sa mali uhrádzať zo ziskov, ktoré vznikajú prácou týchto občanov. Bez ohľadu na to, či ten zisk vzniká v rodnej krajine tohto občana, alebo vzniká v ekonomike zahraničnej krajiny, ktorá tohto občana zamestnáva.

 

Nie, to nie je výčitka bežným, radovým občanom.

To je skôr oprávnená výčitka tým občanom, reprezentujúcim na rôznej úrovni tieto bohatšie krajiny Západnej Európy, ktorí veľmi dobre o tomto probléme vedia, ktorí vedia, že ich krajiny vo vysokej miere neférovým spôsobom odsávajú pracovníkov z novopristúpených členských krajín EU, ktorí si uvedomujú nespravodlivosť tohto procesu úplne porušujúceho ekonomické princípy podnikania založeného na zdravých trhových zásadách, ale napriek tomu túto nemorálnu výhodu neoprávnene využívajú, nezasiahnu, neozvú sa proti tomu, ani  z titulu svojho postavenia, a ani z titulu svojich funkcií, ktoré zastávajú, či už ako predstavitelia vlastných krajín, alebo ako predstavitelia EU.

 

Predstavitelia bohatších členských krajín robia predsa len to, čo by robil predstaviteľ každého štátu.

Tvrdo, tak ako to kážu predstaviteľom každého štátu „vlastenecké“ pravidlá, presadzujú  záujmy svojej krajiny, využívajú fakt, že môžu pomôcť ekonomike svojej krajiny – aj keď neférovo – bezplatným využívaním zahraničných pracovníkov pripravených na zapojenie sa do pracovného procesu výlučne na náklady svojej rodnej krajiny, bezplatným využívaním týchto pracovníkov v svojej ekonomike, bez minimálnej účasti na spravodlivej kompenzácie nákladov vynaložených v dlhodobom procese ich výchovy a vzdelávania.

 

[1] https://ivlcek.blog.pravda.sk/2021/12/28/b4-3-hodnota-nakladov-vynalozenych-na-vychovu-a-vzdelavanie-pracovnika/

 

Nasledujúci príspevok: „C5- Zamestnávanie sa občanov novopristúpených členských krajín v ekonomicky bohatších krajinách EU“

 

 

C3- Porovnanie štátu a podnikateľskej firmy na príklade bezpečnostnej agentúry

30.12.2021

Predchádzajúci príspevok: „C2- Príspevok novopristúpených členských krajín formou bezplatnej pracovnej sily“. V médiách sa hovorí len o finančných príspevkoch členských krajín Únie do eurorozpočtu, ale sa už nič nepublikuje o bezplatnej pomoci novopristúpených členských krajín formou lacnej pracovnej sily v prospech bohatších členských krajín. [...]

C2- Príspevok novopristúpených členských krajín formou bezplatnej pracovnej sily

29.12.2021

Predchádzajúci príspevok: „C1- Príspevok členských krajín Únie do eurorozpočtu, čerpanie z eurofondov“. ——————————————————————————————————————— Z [...]

C1- Príspevok členských krajín Únie do eurorozpočtu, čerpanie z eurofondov

29.12.2021

Na internete nájdete veľa zdrojov informácií o tom, akou sumou prispel v konkrétnom roku do spoločného rozpočtu EU ten ktorý jej členský štát, a koľko z neho dostal, pričom sú tu uvedené aj ďaľšie informácie, poukazujúce napríklad na to, na aký účel boli tieto peniaze zo spoločných fondov použité. Napr. medzi troch najväčších čistých darcov do pokladnice EU [...]

forró, fico, galanta

Člen predsedníctva Aliancie: Pellegriniho podporil len Forró, nie celá strana. Inak sa to čítať nedá

29.03.2024 12:00

Szabolcs Mózes pre Pravdu uviedol, že ich rozhodnutie Krisztiána Forróa zaskočilo.

Jaroslav Naď

Naď: Najväčšou výzvou pre NATO bude odolať dezinformačným útokom

29.03.2024 11:47

Podľahnutie premysleným kampaniam, na ktoré je podľa štatistík Slovensko náchylné, môže podľa Naďa oslabiť celkovú dôveru v NATO a Alianciu samotnú.

mimoriadne1, mim1, zemetrasenie, seizmograf

Juhozápad Grécka zasiahlo pomerne silné zemetrasenie

29.03.2024 11:04

Otrasy bolo cítiť aj na Kréte a v Aténach.

Poľsko, NATO

Odborníci: Jednostranným vyslaním vojakov sa nestane celé NATO účastníkom vojny

29.03.2024 10:25

Na zatiaľ nepublikovanú správu nemeckých odborníkov sa odvoláva agentúra DPA.

Ivan Vlček

Veď keď priberiem niekoho do rodiny, a je slabší, tak sa mu snažím pomôcť, a nie ho ošklbať, kde sa len dá.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 4
Celková čítanosť: 3599x
Priemerná čítanosť článkov: 900x

Autor blogu

Kategórie