Založ si blog

C3- Porovnanie štátu a podnikateľskej firmy na príklade bezpečnostnej agentúry

Predchádzajúci príspevok: „C2- Príspevok novopristúpených členských krajín formou bezplatnej pracovnej sily“. V médiách sa hovorí len o finančných príspevkoch členských krajín Únie do eurorozpočtu, ale sa už nič nepublikuje o bezplatnej pomoci novopristúpených členských krajín formou lacnej pracovnej sily v prospech bohatších členských krajín.

—————————————————————————————————————-

Bezpečnostná agentúra vyškolí na svoje náklady pracovníkov na vykonávanie ochrany objektov, a potom ich prenajíma záujemcom o svoje služby. Nech nejaký subjekt, nejaký výrobný podnik či firma, využíva na stráženie svojich objektov – výrobných hál, administratívnych budov, skladov a pod. – pracovníkov ochrany z tejto bezpečnostnej agentúry.  Záujemca o ochranu objektov si teda od tejto bezpečnostnej agentúry prenajíma jej pracovníkov a každý mesiac jej odvádza poplatok za ich prenájom.

Výška mesačného poplatku-prenájmu však nepredstavuje len výšku mesačnej mzdy pracovníka ochrany. Nezahŕňa len jeho mzdu. Tento poplatok za prenájom pracovníka predstavuje vyššiu sumu, než predstavuje len jeho mzda, a zahŕňa v sebe okrem mzdy pracovníka aj peniaze, ktoré predstavujú náklady bezpečnostnej agentúry vynaložené na prípravu tohto pracovníka, či už ide o náklady na jeho školenia, náklady na administratívne sily v bezpečnostnej agentúre spracúvajúce aj agendu tohto pracovníka, pomerné náklady na: prenájom priestorov, v ktorých bezpečnostná agentúra sídli, na energie, upratovacie služby, na vodu, … na všetko, čo s týmto pracovníkom súvisí.

Teda bezpečnostná agentúra účtuje záujemcovi o jej služby poplatok-prenájom, ktorý zahrňuje nielen mzdu pracovníka, ale aj primerané náklady firmy, vynaložené a vynakladané v súvislosti so zamestnávaním tohto pracovníka (školenia pracovníka, prenájom priestorov bezpečnostnej  agentúry, energie, voda, administrácia … ), a, samozrejme, je v tomto poplatku-prenájme zahrnutý aj zisk bezpečnostnej agentúry.

Z tohto príkladu vidíme, že cenu prenájmu  pracovníka bezpečnostnej agentúry netvorí len hodnota jeho mzdy, ale aj časť nákladov vynaložených na prevádzku firmy, ktorej je on zamestnancom. Nákladov, ktoré boli vynaložené jednak na prípravu tohto pracovníka na jeho profesiu, či nákladov súvisiacich s jeho zamestnávaním (školenia, odev), a, samozrejme, v cene prenájmu je zahrnutý aj zisk firmy. A takéto stanovenie výšky  prenájmu pracovníka jeho materskou firmou je normálnou súčasťou podnikania v každom štáte, na celom svete.

Ak by však tí, ktorí by si týchto pracovníkov ochrany od ich materskej firmy, t. j. od bezpečnostnej agentúry, prenajali, platili bezpečnostnej agentúre len poplatok-prenájom vo výške mzdy týchto pracovníkov, ale náklady bezpečnostnej agentúry – vynaložené v súvislosti s prípravou týchto pracovníkov na ich profesiu spolu so ziskom bezpečnostnej agentúry z prenajímania týchto pracovníkov – by už neakceptovali, potom by toto ich chovanie viedlo ku krachu bezpečnostnej agentúry. Pretože by sa jej nielenže nevrátili náklady vynaložené počas prípravy jej budúcich zamestnancov na ich profesiu, ale táto firma by ani nezískala zisk, ktorý jej právom, z titulu prenajímania jej pracovníkov patrí, a ktorý je aj cieľom každého podnikania.

 

A  novopristúpené členské krajiny EU sú presne v takej istej situácii, ako tá bezpečnostná agentúra, ktorej za jej pracovníkov platia len poplatok-prenájom vo výške ich mzdy. Tieto krajiny – podobne ako aj bezpečnostná agentúra – pripravili svojich občanov počas dlhodobého procesu výchovy a vzdelávania na vykonávanie pracovnej činnosti v určitých profesiach.

Takto pripravení občania sú odsávaní bohatšími ekonomikami  Európy,  napr. : Nemecka, Anglicka, Švajčiarska, Rakúska, Francúzska, Dánska, Švédska , Nórska a i., ale tieto zamestnávateľské ekonomiky vynakladajú náklady len na mzdy týchto pracovníkov, avšak náklady ich rodných krajín vynaložené v súvislosti s ich dlhodobou prípravou na zapojenie sa do pracovného procesu, teda náklady vynaložené v dlhodobom procese ich výchovy a vzdelávania, už neakceptujú.

 

Novopristúpené členské krajiny EU vynaložili značné náklady počas prípravy svojich občanov na vykonávanie pracovnej činnosti, t. j. vynaložili náklady počas ich prípravy do roly pracovníkov. Ich produktívni občania ako pracovníci odídu do zahraničia, zamestnajú sa, za svoju prácu dostanú mzdu, ale firme, ktorá ich pripravila na zapojenie sa do pracovného procesu, teda ich pripravila na vykonávanie pracovnej činnosti, t. j. ich rodnej krajine, už nie sú vôbec kompenzované náklady (napr. vzdelávanie na všetkých stupňoch škôl), ktoré vynaložila na prípravu svojich občanov na dané pracovné pozície, na dané profesie.

V prípade bezpečnostnej agentúry by takého neférové zachovanie jej zákazníka –  prenajímanie  si pracovníka ochrany len a len za hodnotu jeho mzdy – viedlo ku krachu bezpečnostnej agentúry.

Avšak v prípade krajiny, ktorá pripraví svojho občana na vykonávanie pracovnej činnosti, takýto odmietavý prístup k podieľaniu sa aktuálneho zamestnávateľa tohto občana – t. j.  zahraničného štátu, v ekonomike ktorého je občan zamestnaný – na spravodlivej kompenzácii  nákladov vynaložených rodnou krajinou tohto občana počas jeho prípravy na zapojenie sa do pracovného procesu, vedie k neférovému preneseniu týchto nákladov  na plecia spoluobčanov tohto pracovníka, teda na plecia jeho spoluobčanov v jeho rodnej krajine, a tým k zhoršovaniu ekonomickej situácie obyvateľstva v rodnej krajine tohto pracovníka.

 

Nasledujúci príspevok: „C4- Náklady vynaložené na výchovu a vzdelávanie občana sú ignorované

C4- Ignorácia nákladov vynaložených na výchovu a vzdelávanie

15.01.2022

Obsah predchádzajúceho príspevku: „C3- Porovnanie štátu a podnikateľskej firmy na príklade bezpečnostnej agentúry“. Štát je podnikateľský subjekt a náklady, ktoré vynaloží , by sa mali spravodlivo kompenzovať zo zisku, ktorý je pomocou týchto nákladov dosiahnutý. [...]

C2- Príspevok novopristúpených členských krajín formou bezplatnej pracovnej sily

29.12.2021

Predchádzajúci príspevok: „C1- Príspevok členských krajín Únie do eurorozpočtu, čerpanie z eurofondov“. ——————————————————————————————————————— Z [...]

C1- Príspevok členských krajín Únie do eurorozpočtu, čerpanie z eurofondov

29.12.2021

Na internete nájdete veľa zdrojov informácií o tom, akou sumou prispel v konkrétnom roku do spoločného rozpočtu EU ten ktorý jej členský štát, a koľko z neho dostal, pričom sú tu uvedené aj ďaľšie informácie, poukazujúce napríklad na to, na aký účel boli tieto peniaze zo spoločných fondov použité. Napr. medzi troch najväčších čistých darcov do pokladnice EU [...]

Pellegrini, Čaputová, atentát, vyhlásenie

Čaputová: Stretnutie lídrov parlamentných strán nebude

20.05.2024 15:06

Prezidentka je naďalej presvedčená, že najdôležitejšie je upokojiť spoločenskú situáciu a rešpektuje, že si to vyžaduje nielen čas, ale aj trpezlivosť.

Univerzitná nemocnica Martin

Projekt novej martinskej nemocnice za takmer 400 miliónov má staviteľa. Najlacnejšiu ponuku vylúčili

20.05.2024 14:20

Hrubá stavba nemocnice má byť hotová v roku 2026.

juraj c. strelec

Hamran: Uniknuté video s atentátnikom natočil príslušník úradu pre ochranu ústavných činiteľov a posunul ho nadriadeným

20.05.2024 14:06

Na videu útočník na obvodom oddelení polície a hovorí o svojom názore na politiku.

Netanjahu

Hlavný prokurátor medzinárodného súdu požiadal o zatykače na Netanjahua a lídrov Hamasu

20.05.2024 13:56, aktualizované: 15:01

Hlavný prokurátor ICC oznámil, že požiadal o vydanie zatykačov na lídrov palestínskeho radikálneho hnutia Hamas a Izraela.

Ivan Vlček

Veď keď priberiem niekoho do rodiny, a je slabší, tak sa mu snažím pomôcť, a nie ho ošklbať, kde sa len dá.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 4
Celková čítanosť: 4063x
Priemerná čítanosť článkov: 1016x

Autor blogu

Kategórie