Predchádzajúci príspevok: „C1- Príspevok členských krajín Únie do eurorozpočtu, čerpanie z eurofondov“.
———————————————————————————————————————
Z údajov o príspevkoch jednotlivých členských krajín EU do eurorozpočtu – široko prezentovaných v rôznych médiách – vidieť, kto je najväčším prispievateľom do spoločnej unijnej pokladnice, a naopak, kto z nej najviac berie.
Vyjadrujú však tieto informácie skutočný, komplexný prínos jednotlivých členských krajín EU v prospech jej ostatných členov? Alebo sú to len informácie, ktoré podávajú prínos jednotlivých členských krajín z určitého uhla videnia skutočnosti, prínos len v určitej oblasti. A ich prínos v inej, veľmi dôležitej oblasti, prínos, bez ktorého by najvyspelejšie ekonomiky EU neboli tam, kde sú, a mali by značné problémy so svojím hospodárskym rastom, tu nie je vôbec zaznamenaný.
V ďaľšej časti textu budú uvedené informácie, ktoré sa snažia tieto neúplné údaje o vzájomnom prínose jednotlivých členských krajín Únie, o prínose novopristúpených členských krajín EU k rozvoju niektorých ekonomicky rozvinutejších členských i nečlenských štátov Únie, doplniť a uviesť na pravú mieru.
Doplniť uvedením údajov o inej forme pomoci novopristúpených členských štátov EU starším členským i nečlenským štátom Únie. Doplniť uvedením údajov o pomoci, ktorú, akoby nebola žiadna snaha pripomínať či nejakým iným spôsobom aspoň v minimálnej miere prezentovať, ba práve naopak, ako keby bola snaha túto pomoc čo najviac zamlčovať či ticho ignorovať.
Ide o údaje, ktorých zverejnenie možno nie je v záujme niekoho, pretože ich sprístupnenie všetkým občanom Únie značne skreslí doteraz široko prezentovaný jednostranný obraz o vzájomnej pomoci členských štátov EU, vykresľujúci tých dobrých, ktorí stále a stále Úniu dotujú, a tých horších, ktorí z nej len berú a berú. Údaje, ktoré sa len ťažko človek dozvie – ak vôbec – z množstva ton štatistík, ktoré dokumentujú činnosť EU. Na rozdiel od široko publikovateľných údajov o čistých prispievateľoch a čistých príjemcoch z eurofondov, ktoré na človeka striehnu, ako sa hovorí, doslova za každým rohom.
V ďaľších príspevkoch budú uvedené informácie, snažiace sa na pravú mieru uviesť a priblížiť skutočný rozsah pomoci, ktorú novopristúpené členské štáty poskytujú bezplatne formou množstva svojich občanov odídených za prácou do ekonomicky bohatších krajín Západnej Európy, pripravených na svoju profesiu, na zapojenie sa do pracovného procesu, výlučne na náklady svojich rodných krajín.
Bezplatne v tom zmysle, že napriek tomu, že títo občania sú síce na svoje profesie kompletne pripravovaní v svojich rodných krajinách počas finančne náročného dlhodobého procesu výchovy a vzdelávania, tak napriek tomu obrovské náklady vynaložené v tomto dlhodobom procese prípravy občanov na ich zapojenie sa do pracovného procesu, vôbec nie sú – proti všetkým ekonomickým pravidlám podnikania – ani v najmenšom kompenzované zo ziskov, ktoré svojou prácou pomáhajú títo pracovníci v zahraničných ekonomikách vytvoriť. Jediné, k čomu dochádza zo strany týchto zamestnávateľských krajín, je vyplácanie miezd zahraničným pracovníkom, zamestnaným v ich ekonomikách.
Nasledujúci príspevok: „C3- Porovnanie štátu a podnikateľskej firmy na príklade bezpečnostnej agentúry“